Erasmusplus SAAIC IUVENTA



  Naše príbehy


Mgr. Magdaléna Belková, Univerzita Komenského, Bratislava


Vo funkcii vedúcej Oddelenia medzinárodných vzťahov Univerzity Komenského pôsobím viac ako 22 rokov, čo znamená, že s programom Erasmus pracujem od jeho začiatkov na Slovensku a musím uznať, že program Erasmus zmenil a výrazne zlepšil vzdelávacie prostredie na mojej Alma mater. Mala som šťastie byť svedkom prechodu pomerne zatvorenej spoločnosti k novej generácii ľudí - študentov a učiteľov - ktorí sú oveľa otvorenejší a tolerantnejší. Počas môjho vlastného akademického štúdia bola možnosť cestovať a študovať mimo Československa minimálna, resp. predurčená do krajín s rovnakou politickou orientáciou. Viac

V súčasnosti môžeme konštatovať, že Univerzita Komenského (UK), ako účastník programu Erasmus počas 19 rokov, vyslala do zahraničia viac ako 7000 študentov a viac ako 1000 zamestnancov. Veľmi pozitívne vnímame a hodnotíme aj fakt, že program Erasmus+ nediskriminuje žiadne oblasti štúdia. Aj keď finančné prostriedky nečerpajú všetky fakulty na UK rovnakou mierou, štipendiá Erasmus+ sú nastavené jednotne, a tak povzbudzujú učiteľov a študentov všetkých oblastí, aby využili rovnakú šancu na štúdium mimo Slovenska. Okrem toho Erasmus+ ruší stereotyp, že štúdium alebo návšteva inštitúcie v zahraničí by mohli byť dostupné len určitým sociálnym skupinám, pretože štipendiá sú nastavené pomerne veľkoryso. Súčasne, na rozdiel od iných programov, program Erasmus+ podporuje aj študentov zo znevýhodneného prostredia, rovnako ako aj študentov a pracovníkov so špeciálnymi potrebami. Ako držiteľka medzinárodného ocenenia „minister Erasmus“ (ERACON 2012) som aj svedkom toho, ako sa vnímanie Slovenska zmenilo na medzinárodnej scéne. Sme malá krajina s ťažkým komunistickým dedičstvom, ale napriek niektorým pretrvávajúcim problémom dosahujeme pokrok vlastným tempom. Stále viac zahraničných študentov chce študovať na UK, akademickí pracovníci sú ochotní podporovať vzájomné medzinárodné výskumné projekty a administratívni pracovníci výmenu praktických skúseností. Doteraz sme v rámci mobility Erasmus+ prijali takmer 4000 zahraničných študentov a 500 zamestnancov. Pomaly, ale isto vylepšujeme renomé našej krajiny a rozširujeme osvedčené postupy a metódy spolupráce mimo Európy. Zavedenie spolupráce s partnerskými krajinami nám umožnilo spolupracovať s Kanadou, Spojenými štátmi, Čínou, Gruzínskom, Srbskom a Ukrajinou. Toto sú len prvé kroky a nepopieram – máme určité rezervy v tejto oblasti, ale stále sa rozvíjame a plánujeme pokračovať v zlepšovaní. V tomto zmysle rušíme naše vlastné stereotypy vnímania tretích krajín a tým sa učíme a rastieme. Na záver chcem vyjadriť vďaku všetkým organizátorom projektov Erasmus+ a odporučiť slovenským vzdelávacím inštitúciám účasť v programe. Áno, existujú ťažkosti a robia sa chyby, ale výhody, ktoré Erasmus+ prináša pre našu univerzitu, prevažujú nad nevýhodami. Ako Albert Einstein kedysi povedal: „Vzdelanie je to, čo zostane potom, keď zabudneme, čo sme sa naučili v škole“. Erasmus+ nie je len cesta k zlepšeniu vedomostí a získaniu profesionálneho rastu, ale sú to skvelé skúsenosti, ktoré zostávajú s nami na celý život.


Miša Ondríková, V.I.A.C Inštitút pre podporu a rozvoja mládeže, Mládež


Môj príbeh začal takto: „Mám pre teba ponuku... máš na vtedy niečo?“ bolo len pár dní po tom, čo sa mi letné plány zrušili, a tak som ihneď s ponukou súhlasila. Týždeň s mladými z rôznych krajín, ktorí chcú nejakým spôsobom hýbať vecami vpred, dni plné rôznych aktivít... podobnými slovami som v sebe mala definovanú Mládežnícku výmenu. Či už z vlastnej skúsenosti alebo zo slov iných. Prišla známa veta: „čo od tohto týždňa očakávaš?“ Všetky pocity nadšenia z Mládežníckej výmeny som veľmi kreatívne, nápadito zhrnula do jedného slova: Radosť! Viac

Dievča, nie veľmi otvorené, ktorej dlhšie trvá začlenenie sa do nového kolektívu, sa v skupine medzi mladými a školiacimi cítilo okamžite ako medzi svojimi. Bolo to najmä vďaka extrémne priateľskej atmosfére plnej smiechu, ktorá vládla už od začiatku, čím padli akékoľvek bariéry. V rovnakej radosti, ako som prežila dovtedajšie chvíle, som chcela prežiť aj celý týždeň... Školitelia, ktorí pracovali na programe celej výmeny, si naozaj na tom dali záležať. Ich prístup a ochota pomôcť nám rásť v rôznych oblastiach, priniesli svoje ovocie. Otvorenosť, hlavne moju osobnú, voči ostatným, časom posilnili v značnej miere spoločenské hry, pri ktorých sme trávili asi každú voľnú chvíľu. Stôl s množstvom spoločenských hier nám (doslova) otváral dvere izieb. Toto moje „vychádzanie zo seba“, prekvapivo, nebolo pre mňa vôbec náročné, naopak, hrami veľmi zábavné. Niektoré časti programu boli náročné fyzicky aj psychicky. Nimi som objavovala svoje hranice, ktoré som vďaka práce v tíme a súťaživosti dokázala posúvať ďalej. Časová logickosť a pravidelné spoločné zdieľanie zapríčinili značné zakorenenie všetkých informácií, schopností a posun v zručnostiach, ktoré som získala. Keď sa správne myšlienky stanú našou súčasťou, do veľkej miery to ovplyvní aj náš život, čo sa v mojom prípade v oblasti tvorenia programu a vnímania „možného“ aj deje. Ciele, ktoré som si stanovovala ako dlhodobé, budú sčasti naplnené už v priebehu najbližších mesiacov. Počas dní v Ružomberku som prišla na to, že hrami sa dá zistiť a získať naozaj veľa. Skutočnosť ďaleko preskočila moje očakávania - v každej oblasti.


Eva Sleziaková Stredná odborná škola, Pod amfiteátrom, Levice


Vraví sa, že „na počiatku bolo slovo“. V našom prípade slov bolo viac – zvedavosť, nadšenie, pracovitosť, originalita, vytrvalosť,... Po zmene spoločenských pomerov sme sa rozhodli „otvoriť školu Európe“. Prvé pilotné projekty v programe LdV sme ako jediná kamenárska škola v SR venovali kamenárom. Získané materiály a skúsenosti výrazne ovplyvnili úroveň vzdelávania kamenárov na Slovensku. Postupne pribúdali ďalšie typy projektov – vzdelávanie dospelých, školské partnerstvá, mobility žiakov i učiteľov. Úspešná realizácia projektov je už 19 rokov súčasťou života školy, pridanou hodnotou k štúdiu a našou konkurenčnou výhodou. Viac

Vytvorili sme širokú sieť európskych partnerov a umožnili takmer 300 žiakom a učiteľom pracovať na zaujímavých témach: ochrana a umelecké spracovanie kameňa, marketing v turizme či modernom školskom manažmente, podpora podnikateľských zručností a trvalo udržateľného rozvoja v školách. Spolupracovali sme s inštitúciami v mestách Caldas da Rainha, Alcabideche, Lisabon, Aulum, Grenoble, Limassol, Sibiu, Brusel, Roros, Tampere, Lipsko, Kolín nad Rýnom, Bonn, Ruda Slaska, Rzeszow, Eger, Szentendre, Praha, Brno, Londýn, Portsmouth, Plymouth, Paese, Rosolini, Mogliano Veneto, Madrid, Malaga, Sevilla, Granada, Istanbul. Desiatka žiakov úspešne pretavila projektové skúsenosti do maturitných projektov a prác Stredoškolskej odbornej činnosti. V r. 2009 sme získali ocenenie za 1. miesto v súťaži Cena kvality v mobilitách Leonardo da Vinci. Napísať dobrý projekt nie je vec ľahká ani krátka. Vyžaduje invenciu, oduševnenie, tímovú prácu, ochotu obetovať svoje pohodlie a voľný čas pre druhých. O to viac poteší úspech zo schváleného projektu, ktorý umožní ďalším žiakom a učiteľom spoznávať nové krajiny, tradície, ľudí, získavať a implementovať nové skúsenosti do vlastného štúdia a práce.


Lenka Slezáková, ZŠ Sadová, Senica


Naša škola žije rôznymi projektovými aktivitami. My sme sa stali súčasťou zaujímavého projektu ERASMUS+ s myšlienkou: „Pripravení na život po škole ako šťastní Európania“. Na život môžeme byť dobre pripravení najmä vtedy, keď sa budeme aktívne zaujímať o veci okolo nás, budeme schopní vytvárať vzťahy s inými, spolupracovať, budeme tvoriví, budeme sa vedieť zodpovedne rozhodovať, poznávať. Život bude krajší, keď sa naučíme byť empatickí a budeme si pomáhať. Myslíme, že toto všetko sme pochopili vďaka myšlienke našej triednej, ktorá nám navrhla, aby sme sa zapojili do dobrovoľníckych aktivít. Viac

Celý polrok sme pravidelne ( priemerne dvakrát do týždňa) navštevovali po vyučovaní školský klub. Naším pôvodným zámerom bolo pomôcť malým prváčikom – hrať sa s nimi, rozprávať, pomôcť im s domácimi úlohami, aby sme im uľahčili obdobie adaptácie. Chceli sme tiež pomôcť našim vychovávateľkám, sami sme videli, že začiatok je pre školáka veľmi náročný. Spoznali sme veľa dobrých a milých detí, navzájom sme sa na seba tešili. Keďže aj staršie deti chceli našu spoločnosť, postupne sme sa venovali aj druhákom a tretiakom. Spoločne sme vyrábali rôzne predmety, pripravovali hry, maľovali sme, chodili sme na prechádzky. Naša spolužiačka Simonka si dokonca kúpila knihu, v ktorej boli námety a rôzne výrobky, aby sme ich mohli deti naučiť. Naša pomoc skončila v máji, ale s deťmi sa chodíme zahrať aj teraz a uvažujeme, že pomôžeme aj na budúci školský rok.“ List napísali a skutok vykonali v školskom roku 2015/2016 žiaci 7. triedy, ZŠ Sadová 620, Senica: Aneta Kulíšková, Alexandra Kuchtová, Barbora Mičová, Natália Žáková, Simona Vrtalová, Patrik Laho, Adrián Janovíček, Vladimír Macek.


Matej Beňo


Pracoval som v Madride od októbra 2014 do apríla 2015 pre medzinárodnú spoločnosť IBM prostredníctvom programu Erasmus+. Dalo mi to nesmierne veľa, získal som potrebné skúsenosti, nadobudol som aj vyššiu jazykovú úroveň a spoznal som ľudí, s ktorými trávim čas alebo som v kontakte doteraz. Madrid som navštívil vtedy prvýkrát a ihneď som si ho zamiloval a vždy som premýšľal ako sa doň vrátiť a skúsiť tam dlhodobejší život. Po skončení stáže som si dokončil vysokú školu, chvíľu som pracoval v Bratislave, chvíľu v Guatemale (aj vďaka španielčine nadobudnutej v Madride sa to dalo). Viac

Minulý rok v októbri som sa prihlásil na pár pozícií v Madride, až nakoniec sa mi ozvali z firmy Daimler a od novembra 2016 som opäť v mojom obľúbenom meste. Na ako dlho, neviem, ale viem si tu predstaviť žiť určite pár rokov. Ďakujem za túto skvelú príležitosť. Stojí to za to a odporúčal by som to každému, kto má záujem pracovať v zahraničí.


Lenka Babincová, Mládež, Čína


Ani ja som nebola výnimkou, ktorá sa po skončení školy ocitla v realite niekde na životnej križovatke. Nájsť si prácu bez akejkoľvek praxe a s minimálnou znalosťou anglického jazyka bola celkom náročná výzva. Hľadala som teda rôzne alternatívy, kde spomínanú prax získať. Ako nadobudnúť nové kompetencie, ktoré by môj budúci zamestnávateľ ocenil. No hlavne, ako si zlepšiť svoju angličtinu bez toho, aby som musela sedieť dlhé hodiny na nejakom nudnom kurze. Hľadanie nebolo jednoduché, ale stálo to za to. Viac

Keďže žijeme v mediálnej dobe, človek na internete nájde množstvo potrebných, no, žiaľ, aj nepotrebných informácií. A to bola cesta, prostredníctvom ktorej som sa po prvýkrát zoznámila s programom Erasmus+. Vedela som, že toto zoznámenie bude mojím životným a okamžite, ako som sa dozvedela o možnosti robiť dobrovoľníka cez Erasmus+, sa veci dali do pohybu. Vždy som chcela byť dobrovoľníkom a teraz prišla tá jedinečná možnosť, kedy s podporou nejakej skúsenej organizácie, v mojom prípade Kericom a E+, si môžem splniť svoj sen. Nebudem detailne opisovať, ako to funguje s Európskou dobrovoľníckou službou (EDS) a) veď, koniec koncov, množstvo informácií je dostupných na nete. Avšak spomeniem, že vďaka EDS som sa realizovala v dvoch projektoch jednom krátkodobom v Holandsku a dlhodobom v Číne. Zrazu moje sny, ako robiť dobrovoľníčku, cestovať, spoznávať nových ľudí a kultúry a hlavne naučiť sa angličtinu, naberali reálne kontúry. Skúsenosti z mojich EDSiek sú na nezaplatenie a môj život nabral úplne iné hodnoty a priority. Nehovoriac o tom, že mi to skutočne otvorilo brány k mojim budúcim zamestnávateľom, ktorým je momentálne Národná agentúra Erasmus+. Stal sa zo mňa aktívny cestovateľ a už som sa viac nebála opustiť svoju komfortnú zónu, ako aj hranice Európy. Vytvorila som si silné priateľstvá krížom krážom po svete a dodalo mi to odvahu a potlačilo strach z nového, nepoznaného. Jediná vec, ktorá mi je ľúto je, že už sa viac nemôžem zúčastniť tak jedinečného projektu, ako je EDS.


Silvia Jančoková


Keďže vo mne vrie krv cestovateľa a nikdy som nebola "domased", rozhodla som sa podať si prihlášku na Erasmus. Nebral sa do úvahy priemer a do uzavretia prihlášok zostávalo pár dní. Študujem jazyky - anglický a taliansky, a tak sme si vybrali Taliansko. Vtipné na našom príbehu je, že sme si vybrali Sicíliu a Sardíniu, no ponuka prišla do Sieny. Tak, ako sme o Siene nič nevedeli, nikdy tam neboli, tak sa náš študijný pobyt premenil na najlepšiu skúsenosť v živote. O Talianoch všetci vieme, že sú príjemní, pohostinní a veselí. Perfektná vec bol 3-mesačný kurz talianskeho jazyka pre Erasmus+ študentov úplne zadarmo. Viac

Na mieste už nebolo cesty späť - pýtali sme sa na najlepšiu reštauráciu, na učebne, na nástupište, na najbližší vlak, na dĺžku doručenia zásielky na Slovensko. Erasmus má svojich ľudí všade, tí organizujú rôzne stretnutia. Prvý týždeň sme sa nevedeli rozhodnúť, kam skôr. Nováčikovia absolvujú večer pod hviezdami, prehliadku mesta, grilovačku, súťaže, výlety - nielen po regióne. Naša oblasť je známa nádhernými klenotmi, ako je Florencia, Montepulciano, San Gimignano, Chiusi, Pisa a navštívili sme aj Rím, Miláno a Cinque Terre. Takéto zážitky nám zostanú v srdci naveky. Na letisku samozrejme nastal chaos - komu sa chce ísť do nového a neznámeho? Akonáhle sme spoznali obyvateľov Sieny a spolužiakov naozaj z CELÉHO sveta, stres a strach opadli a budem šíriť radosť zo študijného pobytu na všetky strany. Profesori sú mimoriadne ochotní a byť na prednáškach a seminároch v cudzom jazyku a zároveň tomu rozumieť nebola hračka. Erasmus z celého srdca odporúčam! Obrovské Ďakujem! :)


Dominika Kandrová


Mojím životným mottom a zároveň "hnacím motorom" sa stala veta "Travel is the only thing you buy that makes you richer!". Považujem to za veľkú pravdu. Nakoľko som dobrodruh, rada cestujem a spoznávam nové veci a ľudí, rozhodla som sa skúsiť, čo ponúka Erasmus+. Dnes, s odstupom času, môžem prehlásiť, že toto rozhodnutie bolo zatiaľ jedno z najlepších. Zbalila som kufre a vybrala som sa na pár mesiacov žiť iný život do neďalekého Brna. Viac

Zo začiatku mi trvalo kým som sa "oťukala". Síce som sa hneď od prvého dňa zoznamovala s ľuďmi, chvíľu mi trvalo kým som sa aklimatizovala. Hneď prvý týždeň bol výborný, v rámci“ welcome week-u“ sme chodili na rôzne výlety. Týždeň sme ukončili zoznamovacou "flag párty". Vtedy som pochopila, že tu som správne a že keď to raz príde, od týchto ľudí sa mi bude veľmi ťažko odchádzať. Po 4 mesiacoch som od nich naozaj odchádzala s plačom. Celá mobilita bola jedna veľká párty! Ako erasmáci sme bývali všetci spolu na jednej dlhej chodbe, kde sme fungovali ako veľká rodina. Jedávali sme spolu na chodbe, sedávali a rozprávali sme si príbehy zo života, smiali sa spolu, niekedy aj plakali. Vznikali medzi nami silné priateľstvá, ktoré aj po ukončení mobility ostali. Mojimi veľmi dobrými kamarátkami sa stali Španielky, ktoré bývali v izbe oproti mne. V januári 2017 prišli na návštevu na Slovensko, bývali u nás 4 dni. Vzala som ich na výlet do Vysokých Tatier, poukazovala som im krásy Slovenska, mali sme spolu super čas. V septembri tohto roku sa na návštevu chystám pre zmenu ja :) Môžem teda prehlásiť, ako sme si medzi sebou vravievali "After Erasmus my family has spread all around the world" ! :-)


Jozef Ristvej


Nebyť programu Erasmus, mám za to, že dnes nemáme viaceré významné medzinárodné projekty na univerzite! Študijný pobyt Erasmus mal veľký vplyv na moje ďalšie smerovanie. Keď som išiel v roku 2003 na študijný pobyt do Švédska, išiel som študovať Európsku integráciu, teda ucelené semestrálne štúdium, aby som sa po skončení vysokej školy mohol prihlásiť, v tom čase pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, na voľné pracovné miesta v európskych inštitúciách, lákala ma najmä Európska komisia. Viac

Ale po návrate z Erasmus pobytu som sa rozhodol pre doktorandské štúdium a kariéru na univerzite, kde som dodnes. V rámci svojej akademickej kariéry som sa snažil absolvovať každoročne učiteľské mobility a krátkodobé pobyty po celej únií v rámci programu Erasmus+, ako aj ďalších možností, ktoré vysokoškolské prostredie ponúka. V Belgicku, Francúzsku, Holandsku, Nemecku, Poľsku, Portugalsku, Taliansku, Turecku, a v Českej republike vždy nachádzam zanietených kolegov, ktorí majú záujem o spoluprácu a nové výzvy a to je to, čo ma posúva ďalej. Výbornou skúsenosťou bolo aj koordinovanie centralizovaného projektu Erasmus z Bruselu, čo nás s kolegami obohatilo o cenné skúsenosti. Programu Erasmus+ vďačím jednak za rozvíjanie medzinárodnej spolupráce a siete kontaktov v zahraničí a jednak za možnosť získavať nové skúsenosti a vo svojej podstate napredovať vo vlastnom odbornom a osobnostnom raste. Dnes však nesmieme v úsilí internacionalizácie poľaviť. Slovenská republika je príliš malá na to, aby sa izolovala. Aby sme si nevytvárali medzinárodné prostredie a aby sme sa uzatvárali sami do seba. Som rád, že dnes môžem prispievať k rozvoju modernej a významnej slovenskej univerzity. V rámci internacionalizácie je však potrebný stále aktívnejší prístup všetkých členov akademickej obce!

Jozef Jakube – učiteľ zo Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Prievidzi


Vyše dvadsať rokov som žiakov našej strednej školy "vyťahoval" z lavíc, zo Slovenska, do Európy. Služby v turizme a hoteliérstve boli po vzniku Slovenska v plienkach. Zásady správnej výživy končili poriadnymi porciami, najlepšie mäsa. Kde inde by sa mali naučiť niečo naozaj kvalitné a dobré, ak nie tam, kde má zdravá a racionálna výživa svoj začiatok a históriu ... Viac

stredozemnom Španielsku, konkrétne v Andalúzii - kde príroda ponúka všetko, len to treba dobre spojiť. Z kuchýň jednotlivých európskych národov azda najviac vytvára trendy a ovplyvňuje stravovanie v Európe španielska kuchyňa a špeciálne jej stredomorská oblasť. To preto, že ponúka v sebe spojenie rybích produktov, morských plodov (my ich tu voláme „morské príšerky“) a ostatných dostupných ingrediencií k týmto produktom, ako sú šaláty najrozličnejších druhov, citrusové plody a ostatné zeleniny.

Po počiatočných šokoch, čo všetko sa dá z mora vyloviť, začali naši študenti získavať nové zručnosti a veľmi rýchlo napredovať, využívajúc pritom španielsky jazyk, ktorý sa už učili v škole. Získané zručnosti sme si potom priniesli naspäť na Slovensko. Aj sme zistili, že tá exotika, ktorou pre nás Andalúzia bola (a doteraz je), mala aj opačný odraz. My sme boli pre Andalúzanov väčšími „exotmi“ ako oni pre nás. Kde to Slovensko je? Čo tam varíte, keď nemáte ryby a morské plody? Radi odovzdávali našim študentom svoje skúsenosti, lebo ten ich motív, že tieto poznatky prinesú späť na Slovensko, bol ako hodená sieť na Európu a oni k tomu prispeli.



Martin Natafalusi


Môj Erasmus príbeh začal štúdiom na vysokej škole, keď som začal ako prvák intenzívne pracovať na plnení môjho sna. Od strednej školy som vedel, že raz chcem pracovať v medzinárodnom prostredí, najlepšie v zahraničí a čo môže byť ideálnejšie ako pracovať pre krajinu, v ktorej ste strávili bezproblémové detstvo a ktorá je vášmu srdcu najbližšia? Štúdiom medzinárodných ekonomických vzťahov a diplomacie na Ekonomickej univerzite v Bratislave sa začal pomaly napĺňať môj diplomatický sen. Po prvých zvládnutých zápočtoch a skúškach som začal rozmýšľať, ako môj sen ešte viac "vyšperkovať" do dokonalosti a vyťažiť zo štúdia maximum. Viac

S touto myšlienkou mi pomohla vtedajšia profesorka ruského jazyka na vysokej škole (ktorú týmto pozdravujem), ktorá mi vnukla myšlienku zahraničného štúdia na jednej z najrešpektovanejších diplomatických univerzít vo svete - MGIMO. Úspešne som prešiel výberovým procesom, priblížil sa o krok bližšie k môjmu diplomatickému snu a začal štúdium v Moskve. Rok v Rusku ubehol veľmi rýchlo a ja, zavalený akademickými a pracovnými povinnosťami, som si to ani neuvedomil. Štúdium na MGIMO, stáž v investičnej banke, konferencia OSN, na ktorej som zastupoval Rusko a iné aktivity ma zamestnávali na 100 %. V našliapnutom plnení svojich snov som pokračoval a po úspešnom absolvovaní ročného štúdia a stáže v Moskve som pokračoval v pobočke investičnej banky v Prahe, kde som strávil letnú štvormesačnú stáž. Dokopy 13 mesiacov v zahraničí mi poskytlo nezaplatiteľné skúseností a kontakty, za ktoré budem v budúcnosti vďačný všetkým, ktorí mi v plnení môjho sna pomohli. Keďže na sebe človek musí neustále pracovať, môj príbeh pokračuje ďalej Erasmus štúdiom na ďalšej uznávanej univerzite v zahraničí - od septembra si ďalej plním svoj sen na Sciences Po Paris :-)


Martina Tkáčová – študentka na Technickej univerzite vo Zvolene


V januári v roku 2014 prišli spolužiaci s nápadom a myšlienkou ísť na ERASMUS+ do zahraničia. Ako partia ôsmich ľudí sme stále spolu komunikovali a stretávali sa, stanovovali sme si klady a zápory, prečo ísť a prečo neísť. Ako mínus bola, samozrejme, ako prvá kladená jazyková bariéra, nad ktorou rozmýšľa asi každý a ktorá je jedným z najčastejších dôvodov, prečo sa nakoniec študenti nezúčastnia mobility. V priebehu minúty však ... Viac

bolo stanovené nespočetné množstvo kladov: spoznať novú krajinu a kultúru, stretnúť nových ľudí, cestovať a tiež zažiť školský systém v iných krajinách a vzdelávať sa v cudzom jazyku. Po celkovom zvážení sme na prednášku o ERASMUS+ mobilite išli traja spolužiaci. Nakoniec sme aj vycestovali v septembri 2014 do Portugalska, do mesta Porto. Bolo to jedno veľké dobrodružstvo.

Všetky veci sme si vybavovali sami, cez letenky, ubytovanie atď. V Porte sme sa mali veľmi dobre, stretli sme milióny iných študentov a partiu sme nakoniec mali vytvorenú z Čecho-Slovákov, čo sa občas stáva, keď človek nechce komunikovať v cudzom jazyku. Neberiem to za nevýhodu, pretože mám priateľov po celých Čechách. Do školy sme chodili do mesta Felgueiras, cca 1 hod. od Porta. Vyučujúci profesori boli schopní hovoriť anglicky a nikdy sme žiadny problém v škole nemali. Všetky skúšky sme zvládli úspešne a po príchode naspäť na Slovensko nám boli aj niektoré predmety uznané. Počas mobility v Portugalsku sme obcestovali Španielsko - Madrid, Barcelona a skoro celé Portugalsko. Jedna A4 nestačí na rozpísanie celého príbehu, ale jednoznačne odporúčam všetkým, aby túto možnosť využili a ničoho sa nebáli. Všetci sme predsa do zahraničia vycestovali po prvýkrát sami a zvládli sme to.

Za najväčší prínos mobility považujem spoznanie nových kultúr, krajín, prírody a hlavne nespočetné množstvo ľudí - kamarátov, zdokonalenie jazyka, načerpanie vedomostí - v každej krajine je iný štýl učenia, prednášania, ale aj robenia skúšok, nové skúsenosti - naučenie samostatnosti, viem si poradiť už takmer so všetkým úplne sama, nadobudnutie zodpovednosti a hlavne milióny zážitkov :) PS: Po Portugalsku som pokračovala v ďalších ERASMUS+ mobilitách. V roku 2015 som vycestovala do Grécka, do mesta Thessaloniki, a posledný ERASMUS+ bol v roku 2016 v Českej republike, v Prahe. Momentálne sa hlásim na ERASMUS+ stáž. Dúfam, že to vyjde :). Tak neváhaj a skús to aj ty!


Katarína Tomková


Ako mladý neskúsený človek, dychtivý po dobrodružstve a nových životných možnostiach, som si podala prihlášku na zahraničný pobyt. Erasmus pre mňa znamenal krok do neznáma, vykročenie z mojej zóny komfortu, narušenie môjho životného stereotypu. Bol to dobrovoľný skok do ľadovej vody, kde sa človek inštinktívne učí plávať. Silná motivácia, chuť žiť inak, učiť sa, objavovať, akceptovať, tolerovať a bojovať boli počiatočnými predpokladmi pre toto dobrodružstvo. Viac

Keď sa človek na to spätne pozerá, uvedomuje si, aký veľký osobnostný prínos je to pre jeho život, z ktorého môže čerpať roky. Bola som na juhu Španielska. Samotné slovo južanský v sebe nesie vášeň k životu. Áno, žila som tam viac a hlavne inak. Povedzme si úprimne, kultúrny šok, jazyková bariéra či predsudky boli nástrahy, ktoré bolo potrebné zdolať. Ale o to stokrát sladšie bolo ovocie prekonaného vnútorného boja. Mala som možnosť stretnúť inšpiratívnych ľudí, ktorí mi darovali kúsok zo svojho prežívania, krásne miesta, ktoré nútia človeka žasnúť. Je povzbudzujúce, keď stretneš mladú divokú dušu prežívajúcu rovnakú výzvu, hoci tá duša je z opačnej pologule. Spolu sa učíte rozprávať, prijímať odlišnosti, objavujete. Je to úžasné a obohacujúce. A potom sa z vás stane iný človek...


Marián Mazag, Artkruh, Mládež


Projekt bol mládežníckou výmenou, ktorú sme vďaka programu Erasmus+ realizovali v našom vzdelávacom centre Pod zlatným vŕškom. Vďaka projektu sme nadviazali úspešnú medzinárodnú spoluprácu, mladí ľudia zo 7 európskych krajín využili naše priestory na realizáciu svojich workshopov, čím nám rozšírili obzory o našich vlastných možnostiach a zároveň pritiahli pozornosť miestnych ľudí, ktorých záujem je inak skôr vlažný. My sme im zas odovzdali vlastné skúsenosti s vidieckym spôsobom života. Viac

Názov projektu je How we can do it!, po slovensky Ako na to! Jeho myšlienkou bolo ponúknuť mladým ľuďom základy projektového manažmentu pre trvalo udržateľný komunitný život. Metodologicky sme vychádzali zo systému Dragon Dreaming. Táto metóda ponúka možnosti nájsť prienik medzi vlastnými túžbami a snami jednotlivcov a spoločnými cieľmi projektu alebo komunity. Počas 17 dní sa uskutočnilo množstvo workshopov, ktoré viedli mladí ľudia a na ktoré boli pozvaní aj miestni obyvatelia (najmä deti). Výsledkom bol dvojdňový festival, ktorý bol vyplnený workshopmi pre deti aj dospelých a medzinárodným vystúpením v miestnom kultúrnom centre.


Obchodná akadémia Levice


Obchodná akadémia v Leviciach a jej študenti majú bohaté skúsenosti s európskymi projektmi podporujúcimi vzdelávanie. Škola je veľmi úspešnou v európskych projektoch eTwinning a od roku 2015 sa zapája i do projektu Erasmus+. V školských rokoch 2014/2015 a 2015/2016 šesť desiatok študentov tretieho a štvrtého ročníka vycestovalo do Londýna prostredníctvom projektu „Odborná prax v zahraničí“. Študenti v britských firmách nadobudli nové praktické zručnosti a skúsenosti a overili si svoje teoretické vedomosti a poznatky z odborných predmetov v praxi, v konkrétnych činnostiach na jednotlivých pracoviskách - cestovných a realitných agentúrach, poisťovniach a obchodoch. Viac

Študenti svoje teoretické a praktické poznatky realizovali vo firmách v takých činnostiach ako: kancelárska práca, práca s kancelárskou a výpočtovou technikou, práca s kancelárskym a ekonomickým softvérom, práca s obchodnou korešpondenciou, s informačnými a komunikačnými technológiami, elektronická komunikácia. Podľa koordinátorky projektu PhDr. Márie Širokej neoceniteľným pre študentov je i bližšie zoznámenie sa s krajinou a životom ľudí, ich mentalitou a hodnotovým systémom, čo obohacuje ich osobnostný profil a prispieva k rozvoju inter a intrapersonálnych kompetencií. Študenti tejto školy majú motiváciu a ambície a chcú sa vo svojom budúcom profesionálnom živote uplatniť na trhu práce nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Aj v tomto jubilejnom roku pre Erasmus+ sa na študentov Obchodnej akadémie usmialo šťastie v podobe grantu na odbornú prax na nadchádzajúce dva školské roky vi Veľkej Británii a Španielsku. Sme vďační za možnosť zúčastniť sa projektov pod záštitou EK a Erasmus +. Je to pre študentov i učiteľov OA v Leviciach zmysluplná a obohacujúca práca. Každá z aktivít v rámci projektu nás posunula ďalej, naučili sme sa koordinovať, pracovať v medzinárodných tímoch a naši študenti si z projektu odniesli mnoho bohatých odborných a praktických skúseností, ktoré by nebolo možné získať doma v rámci klasického procesu vzdelávania. Študenti - absolventi odbornej praxe v zahraničí využívajú skúsenosti získané počas projektu vo svojom živote a sú motivovaní pokračovať v projekte Erasmus+ i počas svojho štúdia na vysokej škole. Erasmus + je pre nás synonymom energie, radosti, aktivity, spolupráce, mobility, učenia sa + spolupatričnosti k Európe. film 1, film 2


Andrea Vneková


České Rumunsko očami stážistov z FEE TUZVO Vydali sme sa do sveta minulosti, aby sme objavili čaro prítomnosti. A to v každom ohľade. Na začiatok chcem povedať, že táto reportáž neodráža skutočnosť v krajine. V Rumunsku sú totiž oblasti chudobnejšie a dedinskejšie, ale aj oblasti ultra moderného, civilizovaného sveta. Je to celkom normálna krajina, až na to, že úplne normálna nie je. Našťastie. Zbalení v duchu „čo sa zmestí do auta, to berieme“, sme sa vydali v ústrety osudu do oblasti Banátu. Domovom sa nám stalo Rovensko, dedinka českých Rumunov, s počtom obyvateľov do 60 a s priemerným vekom nad 60 rokov. Pre nás – environmentálnu manažérku a krajinára, to bola dedinka žijúca v harmónii s prírodou. Zdravá krajina s takou pestrou biotou, že sa nám dych zastavoval pri každom kroku, keď zo zeme vzlietali desiatky farebných motýľov. Rukou ste si mohli odtrhnúť za hrsť bylín z lúky a rovno zaliať vriacou vodou, toľko liečiviek tam rástlo. Viac

Boli sme ďaleko od sveta a blízko k divočine. Miestni ľudia musia tvrdo pracovať, aby niečo mali. Kvôli lepšej predstave uvediem našu skúsenosť, keď sme počas zemiakovej sezóny šli s nimi zbierať zemiaky a zažili ich prácny systém zberu. Najprv prejde pluh a odkryje prvé zemiaky, ktoré zberači pozbierajú. Za týmito zberačmi ide ešte babička s 10-kilovou motykou, zem ešte raz prekope a pozbiera nevyorané zemiaky. Takto to ide dva aj tri týždne, kým má celá dedina zemiaky doma. Popritom ešte robia bežné práce, ako je gazdovka a starostlivosť o domácnosť. Všetko, čo majú, je ťažko odpracované, nemajú prebytky, a napriek tomu sa vedia vždy usmiať, porozprávať a nezištne podeliť. Obdivuhodné. Dom, ktorý sa stal naším domovom, bol čarovný. Na naše pomery trošku skromný. Ale načo by dal Boh človeku kreativitu, keby ju nemal možnosť využiť? Do domu sme nemali privedenú vodu a nemali sme ani piecku na varenie. Takéto vymoženosti boli v druhom domčeku na pozemku. V izbe sme mali jednu zástrčku a v nej elektrickú platničku, ktorá sa pokazila hneď pri prvom varení. To bolo radosti! Takto sme sa nevyhli romantickému vareniu na kamennej peci. Keďže komín dobre neťahal a zub času sa podpísal aj na tesnení, údenie miestnosti bolo bonusom. Veď kto by nemal rád údené vlasy, oblečenie, vypálený zrak. Vášeň pre romantiku nám dlho nevydržala (človek by neveril, koľko času také varenie zaberie), a tak sme sa rozhodli pre kúpu novej platničky. To však bolo možné len vo veľkomeste, 130 km od dediny, a tak sme boli nútení urobiť si výlet za nákupmi. Náš domov mal kúzlo a priniesol nám veľa zážitkov. Pri stavaní kadibudky s čarokrásnym výhľadom sme boli svedkami zázraku. Pri kopaní poslednej jamy na stojku sme natrafili na hotový poklad – 14 litrov domácej slivovice. Koľké šťastie! Pán domáci ešte dva týždne chodil vysmiaty po dedine. Predstava, že stojka by bola posunutá len o kúsok vedľa a poklad by bol navždy pochovaný pod záchodom, zamrzí. Nielen záchod, ale aj sprchu sme mali D.I.Y, hand made, bio, eko, fair trade, s dôrazom na prospešnosť pre naše zdravie. Len ľadová voda, veď otužovanie je zdravé. Život v dome sa časom stal pohodovým, veď zvyknúť sa dá na všetko. Šťastie a radosť sme nachádzali v maličkostiach. Toto však nebol výlet! V rámci programu Erasmus+ sme boli prijatí na pracovnú stáž do podniku Raw Truffle, ktorý v dedinke podniká s hľuzovkami (. Ponúkajú čerstvé hľuzovky z divokého lesa a produkty, ktoré sa vyrábajú výhradne podľa tradičných organických receptov. Podnik patril dvojici mladého Čecha a Slovensky, ktorí odišli z ruchu pražskej metropoly a rozhodli sa žiť a pracovať v súlade s prírodou. Naša práca tam bola rôznorodá. Práca s hľuzovkami, starostlivosť o zvieratká, práce okolo domu a v permakultúrnej záhradke, zber liečivých rastlín a kadečo ďalšie.


Agnesa Tubova, Univerzita J. Selyho


ERASMUS+, Praha 2015. Som knihovníčka akademickej knižnice Univerzity Jána Selyeho v Komárne . Knihy u mňa neznamenajú lásku na dobu určitú, no doživotnú lásku. V knihe sa človek nikdy nesklame! Prekročiť prah vlastnej komfortnej zóny a nebáť sa ísť do sveta. Do programu Erasmus+ som sa prihlásila a čo sa stalo, prišlo mi oznámenie, že mám odsúhlasenú Prahu. Veľmi som sa tešila na stovežatú, cieľom mojej cesty bola Vysoká škola finanční a správní, nakoľko v knižnici ku mne patrí ekonomická literatúra. Privítal ma osobne pán riaditeľ PhDr. Ján Emmer. Oznámil, že sa tešil na moju návštevu, no má problém, ktorý musí riešiť a nevie, ako na to. Ja, zvedavá baba, som sa, samozrejme, spýtala, o čo ide . Viac

Vtedy mi vysvetlil, že rušia knižnicu v Tábore a nevie, kam s knihami. Treba vedieť, že ide o knižnicu s odbornou literatúrou, čo je 41-tisíc zväzkov, a ja som len v tichosti závidela. Moja otázka znela, či by sme ich nemohli dostať my? Pán riaditeľ sa potešil: ,,Vy by ste ich chceli? SAMOZREJME! Vďaka pánovi riaditeľovi sa naša knižnica obohatila o 160 titulov odbornej literatúry, ktoré sú už súčasťou našej databázy. Navštívila som tiež Národní Tecnickou Knihovnu, ktorá je úžasne impozantná stavba. Je to naozaj monument, ktorý je postavený pre študentov, ktorí ho v plnej miere aj využívajú . Na záver by som sa poďakovala všetkým, vďaka ktorým som sa dostala do Prahy a podarilo sa mi získať odbornú literatúru pre našu univerzitnú knižnicu. Tešia sa profesori aj študenti. Lenka Timeová vo svojej knižke napísala : ,,Teraz alebo nikdy – nie je prázdna fráza, na Erasme sa ľudia na nič nehrajú !“ ,,Na Erasme je krásne to, že spája priateľov z celého sveta. Nezáleží na tom, či ste Francúz a bavíte sa s Angličanom, alebo Španiel a diskutujete s Talianom, či dokonca Slovák, ktorý vedie rozhovor s Maďarom. Erasmus ľudí nerozdeľuje podľa národností. On ich spája. “ ( Lenka Timeová )


Eva Stančíková - Obchodná akadémia Nevädzová 3, Bratislava


Erasmus mi dáva krídla - do slova a do písmena. Už 15 rokov ma medzinárodné projekty prenášajú do cudzích krajín a umožňujú mi spoznávať ľudí, ktorí chcú "lietať" so mnou. Keď som pred rokmi začala učiť informatiku, očarili ma možnosti internetu a školských sietí. Podarilo sa mi nájsť partnerov v Holandsku a vytvorili sme skvelý tím: pedantní a presní severania sa uvoľnili, južania sa naučili presnosti, my sme vniesli do projektu srdečnosť a pohostinnosť. Avšak nechcela som zaspať na vavrínoch a hľadala som nových nadšených pedagógov. Viac

Podarilo sa mi to v nemeckom Bottrope a odvtedy spolupracujeme už na treťom spoločnom projekte. Žiaci aj učitelia z "Nevädzky" dostali krídla a vyleteli spoznávať život za hranicami našej vlasti. Boli sme v Barcelone, Gdaňsku i Štokholme. S partnerskými školami vytvárame medzinárodné firmy a vytvárame pre ne podnikateľské plány. Je úžasné vidieť našich žiakov pracovať s nadšením, nehľadiac na čas ani na mobil. Nie je to ľahké: celý rok sa pripravujeme doma, aby sme na študentskej konferencii odprezentovali svoje návrhy, z ktorých potom žiaci tvoria spoločné výsledky. Ani konferencia nie je dovolenka. Robíme usilovnejšie a dlhšie ako v škole, komunikujeme v angličtine s ľuďmi, ktorých sme doteraz poznali len z emailovej korešpondencie. Poznávaním krajiny a mentality miestnych obyvateľov môžeme porovnávať. Som hrdá na to, že aj v konkurencii bohatších krajín obstojíme vždy veľmi dobre. Nemusíme sa za svoje výsledky hanbiť, môžeme smelo prezentovať našu krajinu, aj školu. Medzinárodné projekty sú ako motor, ktorý nás ženie dopredu a núti nás neustále sa zlepšovať v práci aj v cudzom jazyku, študovať nové možnosti a aplikácie, vymýšľať zaujímavé témy, spolupracovať so zahraničnými kolegami. Cibria rozum a dôvtip.


Viera Gríbová – učiteľka zo Základnej školy s materskou školou F. J. Fugu vo Vinnom


Projekt Erasmus+ KA2 z roku 2015 s názvom „Vzdelávací materiál, stratégia a nástroje pre vyučovanie formou CLIL“ mi umožnil navštíviť partnerskú školu v španielskej Girone a prakticky si overiť svoje inovatívne nápady v rámci vyučovania metódou CLIL. Učila som niekoľko hodín žiakov rôznych ročníkov a benefity, ktoré pramenili z týchto skúseností, boli obsiahle ... Viac

Navyše som mala možnosť vymeniť si skúsenosti ohľadom výučby metódou CLIL s kolegami z iných krajín, získala som prístup k materiálom, ktoré títo kolegovia pripravili, a prakticky som si ho "odskúšala " na svojej domovskej škole. Zahraniční kolegovia mi pri našich spoločných workshopoch sprostredkovali iný názor na výučbu cudzieho jazyka, podelili sa so mnou o svoje skúsenosti, o problémy, s ktorými sa pri výučbe stretávajú. Všetky naše stretnutia, či už v zahraničí alebo na Slovensku, boli veľmi podnetné, rada na ne spomínam, o kultúrnom význame a rozmere ani nehovoriac. Získala som priateľov na celý život, dozvedela som sa o podmienkach a životnom štýle v rôznych kútoch Európy. Som veľmi vďačná, že som bola súčasťou tohto programu a ďakujem všetkým, ktorí mi to umožnili.


Miroslava Pervanová – študentka Prešovskej univerzity v Prešove


Ahojte, volám sa Mirka, som študentkou Fakulty manažmentu v Prešove a program Erasmus+ som absolvovala minulý rok 2016 v poľskom meste Kielce na Staropolskej Szkole Wyzszej. Moja mobilita začala ... Viac

začiatkom februára. Ubytovaná som bola na plne vybavenom zrekonštruovanom internáte, kde som bývala s tou najláskavejšou Poľkou Karolínou. Mojimi spolužiakmi boli 5 Turci (4 Turci a 1 Turkyňa) a spoznať ich bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo vtedy stať. Od prvého stretnutia sme si sadli a trávili sme všetok čas spolu po celé 4 mesiace. Škola bola časovo nenáročná a semináre boli obohacujúce. Koordinátor Sebastian bol veľmi láskavý a pomáhal nám naozaj vo všetkom, ako sa len dalo. Celkovo moja skúsenosť s týmto programom bola nezabudnuteľná a stále aj bude. Stretla som tam úžasných ľudí, videla krásne miesta a naozaj som odstránila všetky predsudky, ktoré som mala voči niektorým národnostiam a konkrétne to bola najmä turecká národnosť. Zistila som, že sú to láskaví ľudia, ktorí pri mne stáli vždy, keď som to potrebovala. Ukázali mi, že sú štedrí a skromní a hlavne od nich som sa naučila nemať žiadne predsudky. Prijali ma medzi seba aj so svojou odlišnosťou a pritom sme fungovali, akoby sme sa poznali už roky. Som s nimi stále v kontakte a verím, že sa s nimi ešte niekedy stretnem. Našla som si na mobilite aj priateľa. Je to práve Turek a to mi naozaj otvorilo oči, že sa človek naozaj nemá voči ničomu zariekavať a ani nikoho súdiť. Je to o ľuďoch a tento program je ideálny na to, aby sme to zistili a našli v tom to čaro. :)

Za hlavný prínos považujem zlepšenie svojej angličtiny a nadobudnutie základov poľštiny, turečtiny. Taktiež spoznanie nových kultúr aj iného vzdelávacieho systému a najmä odstránenie predsudkov voči niektorým národnostiam.

Monika Žabková a Katarína Kolečanská, Katolícka Univerzita v Ružomberku


NEVÁHALI BY SME VYCESTOVAŤ OPÄŤ.
V roku 2015 sme mali možnosť zapojiť sa do programu Erasmus+ a študovať na Univerzite Palackého v Olomouci. Naša mobilita trvala päť mesiacov a boli to najkrajšie mesiace nášho doterajšieho vysokoškolského života. Našou voľbou bola Univerzita Palackého v Olomouci, pretože sme počuli nielen od vyučujúcich, ale i od priateľov, veľmi dobré odporúčania na kvalitu vzdelávania. Olomouc nie je ďaleko, aj preto sme si zvolili toto mesto. Ale aj kvôli problému s jazykom. Viac

Jedna z nás vie po nemecky, druhá po anglicky a nechceli sme sa rozdeliť. Študovali sme v českom jazyku, ale pravdaže všetky záležitosti ako potrebné tlačivá a spoločenské podujatia boli v anglickom jazyku, ktorý sa jedna naučila a druhá sa v ňom zdokonalila. Keby sme opäť vycestovali na mobilitu do zahraničia, odvážili by sme sa študovať už aj v anglickom jazyku. Univerzita Palackého v Olomouci: vynikajúce prostredie, kolektív, do ktorého sme zapadli, ale hlavne skvelý pedagogický zbor. Po príchode na univerzitu sme sa cítili, ako by sme tu patrili. Ujala sa nás pani doktorka Vavrdová, ktorá sa starala o nás nielen počas konzultačných hodín, ale aj vo voľnom čase. Všetko, čo sme potrebovali, nám s radosťou pomohla vyriešiť. Rovnako aj ostatní pedagógovia. Štúdium na univerzite sme si užili plnými dúškami a keby sme mali možnosť vrátiť sa, neváhali by sme vycestovať opäť. Na univerzite pôsobí študentský tím ESN, ktorý nám naplánoval nielen voľný čas pred semestrom, ale aj počas neho. Zábava, noví priatelia, rôzne aktivity, výlety... To bolo súčasťou našej mobility – spoznávať a objavovať.


Tomáš Tóth


Moja stáž sa odohrávala v pražskom think-tanku Institutu pro politiku a společnost. Organizácia podujatí, písanie článkov, analýza daných tém, spoznávanie nových kultúr a vyvracanie stereotypov, aj tak vyzerala moja stáž. Každodenná interakcia s ľuďmi z rôznych sfér biznisu, NGO, politiky a vypočutie ich názorov vo mne vzbudili nádej, že to s našou spoločnosťou nie je až také zlé a nie všetko je len čierne alebo biele. Viac

Český a slovenský národ disponuje veľkým počtom šikovných mladých odborníkov, ktorí sú prísľubom pre svetlejšiu budúcnosť EÚ. Je jasné, že onedlho bude na rade naša generácia, ktorá bude rozhodovať o smerovaní spoločnosti. Budúci ekonómovia, primátori, bankári, podnikatelia, sociálni pracovníci, politici budú formovať našu spoločnosť a záleží len na nás, akým smerom. Súčasná neistá, nepokojná doba je spojená s krízami, vojnami, terorizmom, rastúcimi sociálnymi rozdielmi aj klimatickými zmenami a so stále zvyšujúcou sa nedôverou v demokratické inštitúcie, ktorá ústi do radikalizácie politickej scény a spoločnosti. Toto je len zlomok toho, čo nás čaká v budúcnosti, avšak verím v progresívne zmýšľanie nových lídrov, ktorí budú pripravení poučiť sa z chýb minulosti a presadzovať zdravé európanstvo a primeranú integráciu štátov do EU štruktúr, kde si nebudeme prekážať, ale vzájomne sa podporovať tam, kde je to prospešné.


Katarína Tomková, Mládež, Španielsko


Ako mladý neskúsený človek, dýchtivý po dobrodružstve a nových životných možnostiach, som si pridala prihlášku na zahraničný pobyt. Erasmus pre mňa znamenal krok do neznáma, vykročenie zo svojej zóny komfortu, narušenie svojho životného stereotypu. Bol to dobrovoľný skok do ľadovej vody, kde sa človek inštinktívne učí plávať. Silná motivácia, chuť žiť inak, učiť sa, objavovať, akceptovať, tolerovať, bojovať boli počiatočnými predpokladmi pre toto dobrodružstvo. Viac

Keď sa človek na to spätne pozerá, uvedomuje si, aký veľký osobnostný prínos je to pre jeho život, z ktorého môže čerpať roky. Bola som na juhu Španielska. Samotné slovo „južanský“ v sebe nesie vášeň k životu. Áno, žila som tam viac a hlavne inak. Povedzme si úprimne, kultúrny šok, jazyková bariéra, predsudky boli nástrahy, ktoré bolo potrebné zdolať. Ale o to stokrát sladšie bolo ovocie prekonaného vnútorného boja. Mala som možnosť stretnúť inšpiratívnych ľudí, ktorí mi darovali kúsok zo svojho prežívania, krásne miesta, ktoré nútia človeka žasnúť. Je povzbudzujúce, keď stretneš mladú divokú dušu prežívajúcu rovnakú výzvu, hoci tá duša je z opačnej pologule. Spolu sa učíte rozprávať, prijímať odlišnosti, objavujete. Je to úžasné a obohacujúce. A potom sa z vás stane iný človek...


Dominika Porubská


V roku 2009 som ako 19 ročné kuriatko odišla ako jediná z našej školy do Rumunska. Nebolo to náročné, keďže o destináciu Rumunsko nebol nijak veľký záujem. Mojim cieľom bolo spoznať krajinu opradenú predsudkami, ktorú čakali veľké zmeny spojené so vstupom do EÚ. Okrem týchto veľkých cieľov som sa tešila na dobrodružstvo a ako sa dokážem sama o seba postarať. Bolo to najlepšie možné rozhodnutie ísť sama. Doteraz mi nie je jasné, ako sa mi podarilo toľko vecí. Ale asi viem, keď ste v prostredí a s ľuďmi, kde sa "všetko dá" tak aj vaše sebavedomie stúpne a dokážete veci, na ktoré sa bežne neodhodláte. Viac

Podarilo sa mi napríklad skontaktovať so Slovákmi žijúcimi v Rumunsku a s ich pomocou zorganizovať výlet do mestečka Nadlac, čo bolo spojené s mojou oslavou 20. narodenín a vynikajúcim obedom v miestnej kolibe. Tam som vlastne prvýkrát v živote ochutnala bryndzové halušky. Neuveriteľné, ale pravdivé :) Druhá Erasmus mobilita bola úplne iná. Išlo o stáž a tento krát som nešla sama, ale s 2 ďalšími spolužiakmi a pripojili sa ešte ďalšie 2 dievčatá z našej školy. Keďže sme sa dostali na 3 letné mesiace na stáž na ostrov Gozo, ktoré je v súostroví Malta, bolo jasné že to bude super, ale spätne to hodnotím dokonca ako najlepšie leto doteraz. Opäť kopec nových špeciálnych ľudí, rozprávkové miesta a do toho zdokonaľovanie svojich pracovných zručností. Erasmus spája ľudí a robí to veľmi sofistikovane. Erasmus je možnosť pre každého mladého človeka, ako sa zdokonaľovať v medzinárodnom konkurenčnom prostredí a robiť si zdravý názor na situáciu vo svete, keďže je v úzkom kontakte so svetom na jednom mieste. Tá zmes národnosti, s ktorou sa dennodenne stretáva v škole, v práci, kde býva, obeduje či trávi voľný čas, zanechá výraznú stopu. A nepochybne je to skvelá skúsenosť, z ktorej čerpám doteraz.


Valéria Čiamporová – učiteľka zo Spojenej školy v Detve


Naša cesta programom Erasmus+ a jeho predchádzajúcimi formami je veľmi dlhá a až je nám ťažko uveriť, že sme nesmelo začínali pred 12 rokmi. S desiatimi žiakmi obchodnej akadémie sme sa vybrali po stopách Jána Kollára do nemeckej Jeny. Učili sme sa všetci – žiaci nemčinu a drobné kancelárske práce, sprevádzajúca osoba starostlivosti o žiakov, ktorí prvýkrát v živote opustili maminkine kuchyne, a vedenie školy náročnému manažmentu medzinárodných projektov. Viac

Stáž však dopadla k spokojnosti všetkých strán, a tak sme smelo pokračovali aj v ďalších rokoch. Ba ešte smelšie – postupne sme rozšírili spoluprácu o nové odbory (mechanik nastavovač, mechanik elektrotechnik) i nové krajiny (ČR, VB). Dokonca sme pod ochranné krídla zobrali aj ďalšie školy zo stredného Slovenska a postupne sa pre nás mobilitné projekty stali „malým“ sústom a prešli sme na strategické partnerstvá. Tieto nám umožňujú výmenu skúsenosti v oblasti OVP a transfer tých najlepších do vlastného školského vzdelávacieho programu. Veľmi si ceníme, že za tie roky sa nám podarilo vybudovať pevné partnerstvá a že sa každý rok vraciame na staré miesta, k starým priateľom. V súčasnej dobe, vyznačujúcej sa globalizáciou a internacionalizáciou, je nevyhnutné pripravovať absolventov i pedagógov s nadnárodnými odbornými kompetenciami, komunikačnými zručnosťami, interkultúrnym zmýšľaním a chápaním. Už pomaly 400 žiakov a pedagógov, ktorí prešli našimi projektmi, či už ako vysielaní alebo prijímaní účastníci, ich spokojnosť, odborný a osobný rozvoj potvrdzujú, že táto forma spolupráce prináša efekt tak pre školu, ako aj pre región. Vďaka projektu môže škola ponúknuť absolventov jazykovo a odborne pripravených a navyše aj s praktickými skúsenosťami v zahraničí.

Aký bol hlavný prínos projektu? Medzinárodná spolupráca je jedna z priorít koncepcií školy. Realizácia projektov prináša do odborného vzdelávania nové prvky, ktoré pozitívne vplývajú na jej priebeh. Za hlavný profit považujeme výmenu skúseností v oblasti OVP a inovácie praktickej prípravy, nové podnety v spolupráci s firmami. Účastníci mobilít si zlepšujú, resp. nadobudnú nové odborné a jazykové kompetencie a tieto následne uplatňujú v praxi. Úspešní absolventi získavajú certifikát, Europass-mobilita.


Linda Bencková, Obchodná akadémia Lučenec


ČO MI DAL ERASMUS+? V súčasnosti je projekt ERASMUS+ rozšírený nielen na vysokých, ale už aj na stredných školách. Obchodnú akadémiu v Lučenci, ktorú som tento rok úspešne ukončila, tento fenomén doslova pohltil. Počas štyroch rokov štúdia na Obchodnej akadémii v Lučenci som sa zapájala do množstva školských aj mimoškolských aktivít a jednou z nich bol práve ERASMUS+. Neexistuje človek, ktorý by si aspoň raz nepoložil otázku: "Aké by to asi bolo odísť do zahraničia?", či už za prácou, štúdiom alebo v mojom prípade na prax. Každý si však musí uvedomiť, že nie všetko je také jednoduché, ako sa zdá. Najdôležitejšou otázkou, ktorú si musíme položiť, je, či sa v danej krajine dohovoríme. Bola som odkázaná sama na seba. Viac

Síce tam so mnou boli aj pani učiteľky ako sprevádzajúce osoby, ale tie neboli stále poruke. Naučila som sa teda samostatnosti a zodpovednosti. Ďalšou prekážkou boli vedomosti. Keď ideme niekam na stáž, mali by sme už čo-to v danej oblasti ovládať. Keďže som tieto požiadavky spĺňala, rozhodla som sa prihlásiť na stáž na Maltu.. Môj prvý dojem, keď sme pristávali na letisku, bol: "To ako vážne?" Vyzeralo to úplne inak ako na obrázkoch, všade sucho, málo zelene a keď nás zaviezli k tete Catherine, ktorá bývala v ošarpanom starom činžiaku, zostala som zhrozená. Z okna som mala síce výhľad na more, ale tie činžiaky naokolo... Mala som pocit, akoby som bola v chudobnej osade. Skrátka to boli len očakávania, nebolo to podľa mojich predstáv. Tým, že som bola nútená všade komunikovať iba po anglicky, ešte aj "doma", vylepšila som si svoje jazykové skúsenosti. Určite sa človek lepšie naučí jazyk, keď je hodený medzi cudzincov. Keďže sme tam išli na odbornú prax, pár slov aj k nej. Ja som praxovala v Department of Health Information and Research. Bola to štátna organizácia, ktorá sa zaoberala výskumom zdravotného stavu miestnych ľudí a zberom informácií o podmienkach žitia v danej krajine. Ja konkrétne som pracovala na archivácii dokumentov ľudí chorých na rakovinu a podieľala som sa na tvorbe štatistík pre štatistický úrad. Tieto nadobudnuté skúsenosti mi dali veľa aj do života, pretože už viem, čo znamená pracovať vo firme, ako to tam funguje a akú veľkú zodpovednosť majú zamestnanci na pleciach. Výhodou celého pobytu bolo najmä to, že počas voľna, keď sme nemuseli byť vo firmách, navštevovali sme rôzne miesta, ktoré sme túžili vidieť. Predstavte si, že sme mali také šťastie vidieť na vlastné oči turistický unikát a slávny prírodný výtvor „Azur window“, ktorý do roka a do dňa zmizlo v mori. Pre mňa bola táto stáž obrovským prínosom nielen pre budúcnosť, ale aj pre formovanie mojej osobnosti. Myslím si, že každý žiak, ktorý dostane takúto príležitosť, by ju mal využiť, pretože takáto šanca sa v živote vyskytne len raz.


Mária Vuláková, Katolícka univerzita v Ružomberku


VO VŠETKOM NÁROČNOM SA UKRÝVA KRÁSA Keď prišli výsledky a stálo tam, že som bola vybratá na Erasmus stáž do Ríma, bola som veľmi šokovaná a vyronila som aj pár sĺz, že to nie je moje vytúžené Švajčiarsko. Dala som sa však na to. A keď prišiel deň môjho odchodu, tešila som sa, ale aj bála. Som magnetom na problémy a ani v tomto prípade to nebolo inak. Už od začiatku ma nejaké sprevádzali, či už s ubytovaním alebo okradnutím. Neraz som si porevala, ale všetko ťažké za sebou skrýva niečo úžasné. Bolo to aj v mojom prípade. Rok v Ríme bol síce veľmi náročný, ale na druhej strane veľmi krásny a nezabudnuteľný, vytvorili sa tam úžasné priateľstvá, ktoré stále pretrvávajú. Bola som v Centre sv. Vavrinca, ktoré založil sv. Viac

Ján Pavol II. pre mládež. Pracovala som tu nie len s mladými, ale robila som aj dobrovoľníčku vo Vatikáne. Jedinečné boli pre mňa momenty, keď som sa mohla osobne stretnúť s dvoma pápežmi: pápežom Benediktom XVI. a pápežom Františkom, ktorého som spoznala ešte ako kardinála Bergoglia. Bolo to pri Bazilike sv. Petra, keď prišiel ku mne a spýtal sa ma odkiaľ som, kde študujem a čo v Ríme robím. Krátko na to sa z neho stal pápež František. Cítila som veľkú radosť - veď ja som sa s ním osobne stretla. Vtedy som si ani len nepomyslela, že budem mať znova možnosť si s ním ešte raz osobne “pokecať”, ale to už ako s pápežom Františkom. Bolo to počas môjho štúdia v knižnici, zazvonil mi telefón a hlas sa ma opýtal, či by som mohla prevziať z rúk sv. Otca pápežskú exhortáciu (apoštolský list na povzbudenie) Evangelium gaudium ako zástupkyňa mladých. Odpoveď bola jednoznačne áno.


Petrana Šagúlová – žiačka Obchodnej akadémie v Rožňave


Prax v Holandsku beriem ako obrovskú skúsenosť. V našej firme k nám boli zamestnanci milí, starali sa o nás, zaujímali sa o našu krajinu a bolo vidieť, že keby slovenskí výrobcovia nemali také prehnane vysoké ceny, tak by s nimi veľmi radi začali spolupracovať. Taktiež sa mi páčilo, že ... Viac

našu prax brali vážne, no na druhej strane nás zahŕňali prácou tak akurát. Každý deň sme mali čo robiť, zaujímali sa o naše výsledky a ochotne nám odpovedali na všetky otázky, ktoré sme potrebovali do školy. Veľkým prínosom bol pobyt v Holandsku ako taký. Slovensko by sa mohlo inšpirovať napríklad prepra¬covanou mestskou dopravou, službami a hlavne milými a ochotnými ľuďmi všade naokolo. Obchodníci si tam svo¬jich zákazníkov naozaj vážia a za každého sú vďační. No samozrejme majú istú mo¬tiváciu, keďže ich platy sú niekoľkonásobne vyššie ako tie slovenské. Napriek tomu, že neovládate ich jazyk, nikto tam na nás v obchode alebo reštaurácií nebude zazerať, ako sa mi to už niekoľkokrát stalo na Slovensku. Za celý pobyt som sa, pravdu pove¬diac, nestretla s nikým, kto by nehovoril anglicky, a teda sa zlepšili moje jazykové schop¬nosti.
Prax určite odporúčam, je to podľa mňa dobré ako pre študentov, tak aj pre školu. Túto príležitosť by mal dostať každý.